Olena

Ako sa voláte? Aký bol váš život pred 24. februárom 2022? Čo ste robili, čím ste žili, o čom ste snívali?

Menujem sa Olena Havrylenko a som z mesta Kropyvnyckyj.

Do 24. februára 2022 bol môj život dobrý, zaujímavý a stabilný. Bola to rodina — manžel, dve deti a mačka. Bola to pozícia regionálnej riaditeľky maklérskej spoločnosti v oblasti poisťovacích služieb. Bol to veľký kruh priateľov, známych a kolegov.

Boli to cesty a sen postaviť si vlastný dom. A nebol to už len sen — existoval reálny projekt a začiatok stavby bol naplánovaný na jar 2022…

Čo sa pre vás zmenilo 24. februára? Kde ste boli? Čo si pamätáte z toho dňa?

Ten deň sme boli všetci doma. Na prázdniny k nám prišla staršia dcéra, ktorá vtedy študovala na Slovensku.

Obyčajný deň, ktorý začal neobyčajne…

Hukot lietadiel. Prvý telefonát od kolegu: „…začala sa vojna…“. Potom prišlo ešte veľa telefonátov od priateľov a známych.

Aké rozhodnutie ste potom urobili — a prečo?

Hneď sme sa rozhodli odísť z domu na bezpečné miesto.

Najťažšie bolo zbaliť to najpotrebnejšie: sú to veci na tri dni, alebo na celý život?

Neskôr sme pochopili, že všetko je oveľa vážnejšie, než sme si vedeli predstaviť.

Tak sme sa dostali na Slovensko, kde naša dcéra mala bývanie a už zabehnutý život.

Aká je vaša úloha dnes?

Od chvíle, keď sme prišli na Slovensko, vznikla potreba niečo robiť a nejako pomáhať ľuďom, ktorí utekajú pred vojnou.

Tak som sa dostala do medzinárodnej charitatívnej organizácie Caritas, o ktorej existencii som predtým vôbec nič nevedela.

Tak sa začala moja dobrovoľnícka cesta — 24/7 v pomoci ostatným.

Dnes, v piatom roku vojny, zostávam dobrovoľníčkou, ale už v inej rovine. Je to pomoc ľuďom integrovať sa do nového života, zachovať si svoju identitu v inej krajine, rozvíjať ukrajinskú kultúru a hodnoty v podmienkach emigrácie.

Čo sa vo vás za tie roky zmenilo? Čo ste stratili? Čo ste našli? Kým ste sa stali?

Samozrejme, všetci sme sa veľmi zmenili. Vojna mení tento svet, hodnoty aj ľudí.

Zmenil sa vzťah k životu, pretože sa môže prerušiť v jedinom okamihu.

Zmenili sa naše predstavy o tom, čo je potrebné — dnes sa to zmestí do jedného kufra.

Naučili sme sa prežiť a prispôsobiť sa novým okolnostiam. Zvládli sme nové zručnosti a dokonca nové profesie. Našli sme nových priateľov a ľudí, ktorí zmýšľajú rovnako.

Sme iní.

Čo pre vás dnes znamená Ukrajina / sloboda / nezávislosť?

Pre mňa je nezávislosť možnosť slobodnej voľby.

Nezávislosť človeka je možnosť slobodne si vybrať profesiu, prácu, partnera, spôsob života, okruh ľudí okolo seba a mnoho ďalšieho.

Nezávislosť štátu je možnosť mať svoj jazyk, svoju kultúru, svoje hodnoty a tradície, mať vlastnú cestu a možnosť sám určovať svoj rozvoj.

Preto je pre nás nezávislosť taká dôležitá. Snažíme sa ju zachovať a odovzdať z generácie na generáciu — a platíme za ňu tak draho.

Čo z Ukrajiny sa snažíte zachovať tam, kde teraz žijete?

Je to náš jazyk! Nič neteší tak ako možnosť začuť vedľa seba svojich.

Sú to symboly — vlajka, ozdoby, vyšívaná košeľa. Sú to ukrajinské filmy a hudba.

A samozrejme jedlo — pocit domova na úrovni podvedomia.

Čo dnes robíte pre Ukrajinu — aj keď ste od nej ďaleko?

Je to dobrovoľnícka činnosť zameraná na pomoc a podporu ľudí, ktorí sú nútení žiť v emigrácii.

Je to rozvoj a šírenie ukrajinskej kultúry v zahraničí.

Sú to dary a pomoc vojakom.

Je to každodenná práca preto, aby Ukrajinci v zahraničí nestrácali spojenie so svojou krajinou.

Čo by ste chceli, aby človek, ktorý uvidí váš príbeh, pochopil o Ukrajine?

Že Ukrajina sú predovšetkým dobrí, úprimní, otvorení a štedrí ľudia, ktorí chcú pokojne žiť vo svojej krajine.

Je to od Boha daná najlepšia zem.

Inú nepotrebujeme.